Slovenský parlament má vo zvyku schvaľovať rôzne obludnosti, často v rozpore so záujmami väčšiny občanov. Súčasťou týchto obludností bol aj Zákon 223/2001 o odpadoch s ďalšími novelami, najmä jeho §51 a k nemu príslušné paragrafy a ustanovenia. Odobral totiž vlastníkom vozidiel právo narábať s vlastným majetkom podľa svojho uváženia. Nahnal tak vodu na mlyn autorizovaným spracovateľom alebo likvidátorom odpadu dobre si zarobiť na úkor vlastníkov vozidiel. Ešte do roku 2009 dávali vlastníkom za vozidlo aspoň úhradu cca 33 Eur, ale podľa novely Zákona 223/2001 už nemusia vyplácať nič. Ďalšia novela z roku 2013 s účinnosťou od 1.1.2014 síce zmiernila dopad tohto zákona, ale stále nerieši vzťah vlastník vozidla – štát.
Preto som sa rozhodol iniciovať petíciu o návrat k pôvodnej dikcii zákona o trvalom vyradení vozidiel pred zákonom 223/2001. Podľa nej by bolo možné vyradzovať vozidlá trvalo z evidencie bez potreby potvrdení o ich likvidácii autorizovaným likvidátorom, spracovateľom, odpadu. Na tomto mieste zverejňujem text sprievodného listu petície a prosím o pomoc všetkých, ktorí vedia poradiť s revíziou tohto listu a prípadnými ďalšími zákonnými ustanoveniami, týkajúcich sa trvalého vyradenia vozidla z evidencie. Tiež prosím o pomoc so šírením petície, o ktorej dám včas vedieť. Zatiaľ som jediným členom petičného výboru, ale môžete sa pripojiť viacerí. Privítam každú relevantnú pomoc. Vďaka.
Nasleduje text sprievodného listu:
Petícia za zmenu §51 a prísl. Zákona o odpadoch 223/2001 a jeho noviel v súvislosti s trvalým vyradením vozidiel z evidencií dopravných inšpektorátov
Občania Slovenskej republiky svojim podpisom vyjadrujú nesúhlas s podmienkami trvalého odhlásenia vozidiel z evidencie dopravných inšpektorátov. Zároveň požadujú návrat súčasnej právnej normy podľa ktorej je možné odhlásiť vozidlo trvalo z evidencií dopravných inšpektorátov len na základe potvrdenia o ekologickej likvidácii vozidla vydaného autorizovaným likvidátorom odpadu na pôvodnú právnu normu, ktorá umožňovala vyradiť vozidlo trvalo z evidencií dopravných inšpektorátov bez akýchkoľvek obmedzení.
O d ô v o d n e n i e
Vozidlo, ktoré si občan zadovážil, či už ako nové alebo používané, sa po úhrade predávajúcemu, splnení právnych náležitostí v súvise s prepisom a samotným prepisom na príslušnom dopravnom inšpektoráte stáva jeho výlučným vlastníctvom. Najvyššia štátna právna norma, Ústava Slovenskej republiky, a ďalšie súvisiace zákony SR zaručujú každému občanovi právo vlastniť majetok, užívať a využívať ho, a ďalej ním disponovať podľa vlastného uváženia. V súvislosti s touto petíciou parafrázujeme a z časti citujeme čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu, okrem majetku nadobudnutého v rozpore s právnym poriadkom (1). Vlastníctvo zaväzuje, teda ho „nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom“ (3). „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“ (4).
Ako sme uviedli, vozidlo sa stáva po splnení daných podmienok výlučným vlastníctvom občana. Napriek tomu je občan, ak chce vozidlo vyradiť trvalo z evidencie nútený odovzdať podľa zákona toto vozidlo bez akejkoľvek náhrady autorizovanému likvidátorovi odpadu. Vozidlo môže byť poškodené, ale musí obsahovať súčasti ako karosériu, motor, prevodovku, dvere, kolesá, atď. Odovzdávajúci si môže ponechať drobnosti z interiéru, inak musí odovzdať vozidlo vo vyššie uvedenom stave. V opačnom prípade má likvidátor odpadu právo neprebrať vozidlo, čím odovzdávajúci nedostane potvrdenie o ekologickej likvidácii vozidla a nemôže vozidlo trvalo vyradiť z evidencie. Nesmie však vozidlo ani predať na súčiastky inému na základe kúpno-predajnej zmluvy (tento predaj dopravný inšpektorát neuzná). Vlastníkovi vozidla je tak odobraté právo na nakladanie so svojim majetkom podľa vlastného uváženia. Likvidátor odpadu však následne môže odovzdané vozidlo pred jeho likvidáciou rozpredať na súčiastky. Občan tak prichádza o vlastný majetok, ktorého odovzdaním nedostane primeranú náhradu. Likvidátor odpadu mu síce vozidlo bezodplatne odvezie, ale vo väčšine prípadov má vozidlo väčšiu hodnotu na súčiastky ako sú jeho náklady na odvoz. Vlastníkovi je teda zákonom znemožnené naložiť podľa svojho uváženia s vozidlom a prípadne ho odovzdať likvidátorovi odpadu ako vrak, hoci aj za cenu úhrady za odvoz vraku.
S vlastníctvom vozidla sú pre vlastníka často spojené povinnosti platením rôznych poplatkov a daní za prevádzku vozidla. Predajca nového vozidla platí povinne poplatok za každé predané vozidlo do Recyklačného fondu. Recyklačný fond platí príspevky autorizovaným likvidátorom odpadu, ktorí sú oprávnení vydávať potvrdenia o ekologickej likvidácii vozidla. Napriek tomu je vlastníkovi či už nového vozidla, alebo vozidla staršieho odopreté právo naložiť s vozidlom podľa vlastného uváženia.
Za neodhlásené vozidlo musí platiť vlastník poistky a ďalšie náležitosti spojené s držaním vozidla. Vozidlo však musí absolvovať aj povinné pravidelné emisné a technické kontroly. Za nedostavenie sa na kontrolu EK alebo TK do určeného termínu hrozia vlastníkom nemalé a opakovateľné sankcie. Môže sa tomu síce vyhnúť dočasným vyradením vozidla z premávky za úhradu, čo však nerieši problém s vozidlom už neschopným premávky po cestných komunikáciách. Jedinou možnosťou je preto opäť nedobrovoľné darovanie vozidla likvidátorovi odpadu.
Zákonodarné orgány SR síce schválili v roku 2013 s účinnosťou od 1.1. 2014 novelu Zákona 223/2001 o odpadoch, ktorá rieši problém s vozidlami už podľa ich vlastníkov neexistujúcimi. Stačí čestné prehlásenie vlastníka o likvidácii vozidla a úhrada príslušného poplatku do Recyklačného fondu. Následne dopravný inšpektorát vyradí trvalo vozidlo z evidencie. Nerieši však problém vlastníctva vozidla komplexne a zákon naďalej poškodzuje vlastnícke práva občanov.
Chápeme, že zákon sa pokúša riešiť problém s vrakmi popri komunikáciách či na iných miestach, ktoré sú v rozpore s vlastníckym právom čl. 20, ods. 3 Ústavy SR. Ak je však schopný autorizovaný likvidátor odpadu prísť po vozidlo priamo domov k jeho vlastníkovi, síce ho zdarma odviesť, no následne rozpredať a pôvodnému vlastníkovi nedať ani len primeranú náhradu, môže byť rovnako schopný na vlastné náklady upratať vrak z cestnej komunikácie alebo z iného miesta a využiť jeho súčasti na ďalší predaj. Najmä ak poberá príspevky z Recyklačného fondu.
Práve preto vznikla táto petícia. Jej podpísaním sa môžete aj Vy aktívne zapojiť do kampane požadujúcej návrat k pôvodnej právnej norme, podľa ktorej bolo možné trvalo vyradiť z evidencie vozidlo bez akýchkoľvek potvrdení o jeho likvidácii.
Celá debata | RSS tejto debaty